Cyril Uhnák rozvíja svoj umelecký program na základe dlhodobého samostatného štúdia diel Antiky, majstrov talianskeho "cinquecenta", maliarskeho odkazu P. P. Rubensa, precíznej architektúry A. Canaletta, svetla C. Moneta a Van Gogha, dramatického F. Marca a L. Feiningera a na dreve A. Brunovského.

Narodený v roku 1959 v Čajkove, Slovensko.
1976 -1978 Gymnázium Levice
1978 -1983 Slovenská technická univerzita Bratislava
1983 -1993 práca vo vyštudovanej profesii
Od roku 1993 maliar v slobodnom povolaní.

Moja cesta k výtvarnému umeniu bola dlhá, plná zákrut a križovatiek...

V začiatkoch som obdivoval slovenského maliara Martina Benku, učil sa z diel impresionistov C. Moneta, P. Cezana a osudového Franza Marca. V roku 1978 som podnikol cestu do Talianska. Silný priamy kontakt s vrcholnými dielami umeleckého sveta vo Viedni, Benátkach, Florencii, Ríme a Neapole vo mne zanechal trvalú a nezmazateľnú stopu. Krátky čas som pracoval v kamenárskej dielni Ústredia umeleckých remesiel v Bratislave.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 som v roku 1993 definitívne zanechal svoju pôvodnú profesiu a postavil sa na bod nula. Začal som študovať svoju "druhú univerzitu".

Pristúpil som sa k dielam, ktoré overil čas a skúsil. Od Van Gogha som prešiel k tajomnému Francúzovi Claude Lorrainovi a jeho šerosvitnej maľbe (pozri stránku "Galéria - Po stopách majstrov" obr.6). Maľbu kvetinového zátišia som si overoval na Holanďanovi Janovi Brueghelovi st. (obr.8), figuratívnu maľbu na Rembrandtovi (obr.7) ale i Michelangelových prorokoch a sibylách zo Sixtínskej kaplnky (obr.9). Zaujal ma svetelný jas a široké otvorené priestory unikajúce do závratných výšok fresiek Giambattistu Tiepola. Kompozíciu plnú života, vzrušenia a koloritu som si odskúšal na Rubensovom Únose dcér Leukippových (obr.10). Veľké množstvo času som venoval maľbe architektúr najväčšieho vedutistu 18. storočia Antonia Canaletta (obr.1-5) a jeho synovca Bernarda Belotta. Z novších tvorcov maľby architektúry to boli variácie na tému architektúra a svetlo Clauda Moneta a Lyonela Feiningera.

Niekoľkoročné štúdium diel starých majstrov silne poznačilo môj samostatný výtvarný prejav. Výsledkom je zložitý technický postup a prepracovaná farebná výstavba plochy. Hľadal som formu oslobodenú od galerijnej viazanosti a akcentovaný farebný prejav, pritom všetkom s dôrazom na zachovanie identity zobrazovaného námetu. Vo svojich prácach často poukazujem na detail, ktorý sa stáva centrom kompozície. Dominantným prvkom je svetlo, ktoré vo svojej maximálnej intenzite zdôrazňuje tiene a formu na architektúre (pozri stránku "Galéria - architektúra"), figúre (pozri stránku "Galéria - Figúra") či v prírode. Priame a nepriame, často jednobodové, vibruje celou plochou obrazu. Naoko náhodné farebné ťahy štetcom nahrádzajú pôvodne konkrétne predmety na dielach starých tvorcov, vyvažujúc tak farebnú kompozíciu. Zaujíma ma interakcia zobrazovaných foriem s konštantným, ale aj dramaticky zdôrazneným abstraktným pozadím.
Nesnažím sa o deštrukciu formy alebo farby za každú cenu. Podávam harmóniu bez disonantných akordov. Niekoľkonásobné prelínanie pastóznych nánosov a lazúr dodáva hotovým dielam plnosť a hĺbku.

Mám rád drevo, jeho neopakovatľnú štruktúru a farbu. Ako samostatnú časť svojej tvorby predstavujem práce na masívnom dreve inšpirovaný veľkým slovenským grafikom a maliarom A. Brunovským hľadajúc nové riešenia (pozri stránku "Galéria - Maľba na masívnom dreve").

Od roku 1992 som viackrát vystavoval na Slovensku v Bratislave, v Piešťanoch, v Leviciach, i v zahraničí - v Nemecku v Laude a vo Frankfurte nad Mohanom, v USA v Seattle, v Thajsku v Bangkogu, v Španielsku v Puerto Andratx.

Dunajský cyklus (pozri stránku "Galéria - Dunajský cyklus"), na ktorom som pracoval niekoľko rokov, je zatiaľ vrcholom mojej tvorby.

Cyril Uhnák
Bratislava, september 2005